Hlboko niekde v nás pulzuje tajomná sila. Neuchopiteľná, a predsa natoľko skutočná. Energetické vnímanie vnútorných procesov je súčasťou každého z nás. Presahuje hmotné telo a je celé veky neprebádanou súčasťou ľudskej existencie.
Je ukrytá niekde v našom tele. Všetci tieto vnútorné procesy vnímame a považujeme za prirodzenú súčasť nášho bytia.
Skúšame objaviť svoju záhadnú podstatu, zdroj svojho poznania a naplnenia.
Hoci ju všetci máme nadosah a na tak zrejmom mieste nás samotných, nevieme ju rozlúštiť. Sme predurčení byť záhadou.
Keď sa rozhodnete preniknúť hlbšie a začnete prechádzať mnohými vrstvami frekvencii svojho energetického tela, získate predstavu, aká bohatá, krásna a plná prekvapení je cesta prebudenia. Som presvedčená, že sa nebudete stačiť čudovať nad pocitmi a vnemami, ktoré sa k vám začnú predierať.
Začnite vnímať všetky pocity, myšlienky aj impulzy, ktoré sa vo vás začnú rodiť. Dovoľte im, aby prenikali do najhlbších kútikov nášho bytia. Dovoľte si v tej chvíli iba tak byť a tým pocitom existovať.
Poctivosť a úprimnosť k sebe samému majú moc programovať náš vnútorný svet na bunkovej úrovni.
To, čo zasejeme na energetickom poli, to žneme (hoci to môže chvíľu dlhšie trvať, kým sa to prejaví) v našom materiálnom svete.
Človek sám pred sebou neutečie. Náš postoj je kľúčom k všetkému. Nezáleží na tom, čo sa nám deje, ale ako sa k tomu postavíme. Hra na obeť je ako jazva z detstva, zakorenená v nervovom pletenci solar plexus. Na najvyššom bode emočného spektra veríme, že skutočná radosť nie je príčinou, ale dôsledkom. Toto presvedčenie nás ženie do nekonečného hľadania toho, čo ná prinesie šťastie.
Na opačnom konci tohto spektra je hra na obviňovanie. Za to, že sa cítime mizerne vidíme čokoľvek a kohokoľvek tam vonku.
Táto ľudská tendencia hľadať vonkajšie príčiny našich pocitov je ako neustála závislosť. Vytvára nízkofrekvenčný vzorec držiaci nás v pasti, ktorú sme si sami nastražili. Keď sa cítime dobre, bojíme sa, že to stratíme. Stále niečo chceme. A tento vzorec spúšťa neustálu túžbu po naplnení, ktorá nemusí byť uspokojená.
Keby sme niekedy objavili ten svoj raj, budeme ho nenávidieť, pretože to, čo sme milovali bola nádej naplnenia, nie naplnenie samotné.
V tom spočíva tajomstvo tieňovej frekvencie obete. Je zakotvená v našom nevedomom postoji k životu. A pretože náš postoj zostáva nevedomí, neexistuje technika, ktorá by sa o sebe túto frekvenciu zvýšila. Jediné, čo nás vyvedie z nášho tieňa do stavu daru je pochopenie. Na úrovni čistého bytia v nás musí začať svitať porozumenie, že sme sa stali obeťami svojich nevedomých presvedčení. Akonáhle nám to docvakne, začneme prekračovať svoj stav tieňa.
Ako hovoril Gurdžijev: „Aby sme mohli z väzenia uniknúť, musíme najskôr zistiť, že sme v ňom uväznení.“
V tomto procese je dôležité neupadať do ilúzie hľadania spirituálnej reality ako cesty úniku od emočného utrpenia. Prevzatie zodpovednosti za svoj život znamená vytvorenie skutočnej prosperity z toho čo práve máte a na mieste, kde práve ste. Ak si vytvoríme nedosažiteľnú realitu, budeme túžiť po naplnení, ale nikdy ju nezažijeme. Pravá sloboda nie je výsledkom niečoho vonkajšieho, ale nekonečne sa rozširujúci priestor vo vnútri nás.
Tento jav označuje nevedomé nastavenie mysle, keď jednotlivec vníma sám seba ako hlavnú obeť vlastnej životnej drámy. Každým sťažovaním, či už verejne alebo v tichosti si dotyčný efektívne odníma svoju vnútornú silu.
Temná podoba tieňa má sklom šomrať vo vnútri a pozerať sa na svet s pesimizmom. Potláčanie týchto pocitov vedie na sústredenie sa hľadanie vinníka vo vonkajšom svete. Akonáhle sa niekto zapletie do pasci sťažovania, uväzňuje sa do siete životných drám. Energie sťažovania iba posilňujú energiu, že život je neúmerne ťažký a navyše negatívne ovplyvňuje fyzické telo. Sloboda prichádza, keď dokážeme prekročiť najhlbšie nevedomé vzorce a uvidíme srdce tejto dynamiky.
Často vyjadrujeme svoje nespokojnosti tým, že hľadáme chybu v niečom alebo niekom, čím sa zbavujeme zodpovednosti za vlastný život. Obviňovanie je akýmsi vystrelený šípom, ktorý nás oslobodzuje od potreby čeliť vlastným rozhodnutiam.
Prehadzujeme svoje problémy na iných a tým strácame kontrolu nad vlastným osudom. V skutočnosti ide o prenášanie vlastných aspektov na iných, čím sa vzdávame moci nad svojim životom.
Hnev, ktorý vyjadrujeme obviňovaním, je len odrazom nášho vnútorného konfliktu.
V momente obviňovania sa stávame aktérmi vlastnej drámy, ale nemôžeme zároveň ignorovať, že sme len hercami v tejto životnej inscenácii. Až keď začneme brať svoj život s ľahkosťou, uvoľní sa energia, ktorú sme doteraz viazali obviňovaním iných. Ak chytíme šípy hnevu ešte vo vzduch, skôr neš zasianú cieľ, zažijeme pocit slobody.
Beta Pavle
Spracované na motívy Richarda Rudda – Genové klíče
Zrkadlenie tieňov (GK 55)