Iba dva kroky k tomu, akí úžasní by sme mohli byť.

Život priemerne žijúceho človeka sa skladá zo šedého stereotypu a nekonečného kolobehu jednotvárnych udalostí. Väčšinou sa od nás vyžaduje, aby sme zapadli do systému, nevystrkovali rožky a nedožadovali sa prejavu vlastných túžob a potrieb.

Svet sa rúti dopredu obrovskou rýchlosťou a my sme zaplavení morom informácií, ktoré nám do podvedomia tlačia väčšinou iba strach a obavy. Predpokladám, že je to stále tak, pretože ja som už dávno viac-menej odpojená od mediálneho cirkusu a vždy, keď sa niečo vážnejšie deje, o čom by som mala byť informovaná, je zaujímavé, že vždy sa to dozviem.

Som presvedčená, že závislosťou na médiách človek stráca kus samého seba. Akosi neostáva čas na jeho jedinečnosť a autencititu.

Chápem, je to tak celkom pohodlné. Sadnúť si pred telku a konzumovať, čím nás kŕmia. A potom sa radiť podľa pokynov a nariadení, pretože inak…

Isteže človek nechce mať zbytočné problémy, a tak sa snaží zapadnúť do celku a správať sa normálne v súlade so systémom. Ale ak sa snažíte zapadnúť a byť „normálny“ nikdy nezistíte, aký úžasný by ste mohli byť.

Normálnosť znamená priemernosť, obyčajnosť, nudnosť, všednosť… Keď sme normálni, nachádzame sa v dave. A pritom je každému jasné, že on sám je jedinečný a úžasný, ale kedy do čerta to môžme prejaviť, keď nám povinnosti a okolnosti nedajú dýchať.

Som presvedčená, že zmyslom života človeka na zemi je prejaviť svoje dary a talenty. To v čom vynikáme, teda svoju jedinečnosť.

Aby sme niečoho takého boli schopní, treba byť v prvom rade v súlade sám so sebou. Byť k sebe úprimní a prejavovať svoju autenticitu. Bez nej sme iba kópiou naučených procesov a otrokmi rôznych často aj neprospešných návykov. Prestaňme si teda nasadzovať spoločenské masky a hrať hru menom Život. Som presvedčená o tom, že v rámci tejto hry všetci robíme všetko najlepšie ako vieme, ale väčšinou ide iba o hru na perfekcionizmus.

Zraniteľnosť ako výsada. Možno sa teraz niečo vo vás búri, že to nie je žiadna hra. Že robiť a mať všetko najlepšie je pre vás prirodzené a spontánne. To možno, ale čo ak je to iba návyk, ktorý beriete už samozrejme? Pretože otázkou je, že ak sa správate prirodzene či dokážete ukázať navonok aj svoju zraniteľnosť. Pretože ak nie, tak tým v sebe blokujete aj svoje klady.

Zraniteľnosť je úžasná v tom, že nám dovolí byť takými, akými naozaj sme. V plnej kráse bez pretvárok a masiek.

V živote to tak chodí. Povedzte, čo vás na ľuďoch, ktorých iba spoznávate najviac priťahuje? Úplne najviac sexy je zraniteľnosť ako taká, ktorú si ten druhý dovolí odkryť. Akoby sa dotýkala niečoho vyššieho, čo nás presahuje… Môžme sa rozplakať šťastím, uvoľniť sa do pocitov aké práve prežívame a zaiskriť ako prskavka…

Autenticita je pre človeka je tou najvýznamnejšou hodnotou, akú môže mať. Je to to, čo obdivujeme na druhých. To, čo nás k nim priťahuje, čím nás dojímajú ich príbehy, pri ktorých tečú slzy po tvári a kedy túžime tiež byť takí.

To je ten obdiv vo svojej pravej podstate vo svojom najvyššom ja.Verím, že miestami prežívate podobné pocity. Stále je ale mnoho ľudí, ktorí nedokážu preniknúť hlbšie do svojej podstaty. Kopírujú iných vo všetkom. Preberajú ich chovanie, myšlienky a robia to, čo si myslia, že by mali robiť, hovoria to, čo si myslia, že by mali hovoriť…

Chceli by ste prijať sami seba a neviete ako na to? Zastavte sa na chvíľu a vydýchnite si. Uvedomte si, že venujete významnú chvíľu sebe, kedy idete prijať seba samého takého aký ste. So všetkými chybami, zlyhaniami, návykmi či nedostatkami… Už si viete uvedomiť, že nemusíte zapadať nikomu do jeho mozaiky, že ste svojim originálom. Pravda o tom, kým ste a prijatie takého aký ste vás urobí slobodným.

Týmto uvedomením si môžte oprášiť nános tých všetkých pretvárok a dostať sa k tvojej jedinečnosti a žiarivej čistote svojho vnútorného naplnenia šťastím.

Dva akčné kroky k svojej pravde

  1. Napíšte svoj životný príbeh podľa toho ako si ho pamätáte, že čo ste prežili. Venujte tomu dostatok času. Asi niet silnejšieho nástroja na vytváranie vlastnej zraniteľnosti, ako keď druhým rozpoviete svoj skutočný príbeh. Hlavne, keď sa vás niečo dotklo tak do hĺbky, že sa ozývali vaše emócie.

    Napíšte to presne tak, ako to cítite a všetko, čo si od detstva pamätáte. Potom sa nad tým zamyslite a uvedomte si, čo ste prežívali najťažšie a najemotívnejšie. Možno objavíte niečo, čo v sebe už dlho popierate – to čo nechcete, aby ostatní videli. To niečo vám vytvára pocit neautentického správania.

    Vyznačte si tie okamžiky farebne. Máte to? Teraz ich nahlas zakričte, až vás to riadne rozvibruje a znovu pocítite, aké to bolo vtedy, keď vás to sformovalo do osoby, akou ste dnes.
  2. Napíšte si, kedy cítite, že naozaj žijete. Pri čom? Čo vás robí naozaj živými až do špiku kostí? Popusťte uzdu svojej fantázii. Čo ste ako malé dieťa milovali? Čo vás od radosti rozplakalo? Aké by to bolo urobiť niečo, čo ste nikdy predtým neurobili? Čo tak skúsiť urobiť niečo bláznivé? Niečo, čo vás bude baviť a nikomu neublíži.

Napíšte 10 bláznivých nápadov a vyberte 3 z nich, ktoré naozaj aj uskutočnite.

Urobte si tú radosť. 🙂

P.S. Pridajte sa do našej uzavretej FB skupiny Umenie žiť, kde sa nám môžete zveriť so svojimi snami, víziami a aj prípadnými neúspechmi, ktoré vás postretli na ceste.

S úctou
Beta Pavle

Som nadšená bádateľka ľudského potenciálu, iniciátorka osobnostného rozvoja a lektorka unikátnej metódy ovplyvňovania reality. Milujem hudbu, prírodu, pohyb a k môjmu životu neodmysliteľne patria knihy. Ak chcete vedieť o mne viac: Môj príbeh si prečítate tu >>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.