Dovoľte zmene, aby aj u vás nastala

Nedávno som sa stretla so svojou kamarátkou z detstva. Od malička až do dospelosti sme veľmi často, takmer denne spolu trávili čas. Keď sme si založili rodiny a prišli na svet naše milované deti, tak sme sa stretávali už len sporadicky. Nakoniec nás rozdelila diaľka. Ona začala pracovať v Rakúsku a mňa odvialo až do Švajčiarska.

Možno si poviete, že diaľka predsa kamarátsvo nemôže rozdeliť…
Kamarátsvo nie, ale osobný vzťah, predsa len áno. Už dlho si nedokážeme zorganizovať čas na naše stretnutie a dnes keď spolu telefonujeme, tak sa bavíme o deťoch a viac-menej iba tak všeobecne. Z našich rozhovorov sa vytratila hĺbka a akoby tam chýbalo to čarovné bláznivé kúzlo v podtóne, ktoré tam kedysi panovalo.

Myslím, že tieto veci sa dejú mnohým ľuďom, pretože ich životy sa začnú uberať rôznymi smermi a každý napreduje iným spôsobom a tempom. Záleží to od osobného postoja, potenciálu, okolností a v neposlednom rade chuti niečo meniť.

Je prirodzené, že ak sa cítime dobre, nechávame sled udalostí voľne plynúť. Aj to je cesta. A možno sa nachádzate práve tam, kde ste šťastní a kde netreba urobiť vôbec nič. Šťastie človeka je totiž tá najvzácnejšia komodita. Nech sa v živote usilujeme o čokoľvek či je to zdravie, bohatstvo, dobrá práca, vzťahy…

Za všetkým na konci stojí šťastie. Záleží od miery a úrovne, ktorú od šťastia očakávame.

Kamarátka mi tvrdila, že sa vzdala svojich snov a okrem zdravia a funkčnej rodiny by si ani nič iné nepriala. Že deti jej všetko vynahrádzajú, a že je šťastná a spokojná s tým ako žije. Vraj k tomu nepotrebuje žiadneho partnera ani tie keci o osobnom rozvoji. Že dokonca prečítala niekoľko motivačných kníh a aj tak jej to nič do života neprinieslo…

Teóriu ovládať nestačí. Ak si poznatky neprenesieme do života, tak sú nám nanič. Ja si ale myslím, že niekedy máme strach niečo meniť. Mnoho ľudí zostáva v tej svojej „Komfortnej zóne“ omnoho radšej, lebo tam za ňou je veľké neznámo a bojíme sa toho: čo keby?

K zmene nás väčšinou privedie buď vášnivá túžba po niečom alebo čisté zúfalstvo.

Nikto nemá právo niekoho súdiť alebo hodnotiť a ja sa len zamýšľam, že ak niekto žije iba pre deti, tak či je to pre človeka naozaj všetko, čo od života chce a môže získať. A tiež, keď to robí moju kamarátku šťastnou, prečo potom tie motivačné knihy čítala?

Napadlo ma či sa my ľudia niekedy radšej nevyhýbame tomu, aby sme šli hlbšie do svojho vnútra. Či sa nebojíme, aby sme tam náhodou neobjavili niečo, čo by sme nechceli.

Niečo, čo v sebe celé roky potlačujeme a skrývame. Nejaké staré zranenia a krivdy… Niečo, čo by nám mohlo spôsobovať úzkosť a frustráciu? V každom prípade ma názor mojej kamarátky nepriamo donútila sa zamyslieť a ísť viac do seba.

Skúšala som sa vžiť do jej vnímania, ale nedokázala som ju celkom pochopiť, pretože ma neopúšťal pocit, že deti áno, ale som tu predsa aj Ja. Ja so svojimi hodnotami, snami, cieľmi, vášnivými koníčkami, priateľmi a vysnívaným partnerom…

Prečítala som kníh na kilá a hoci mi to dosť dlho trvalo, začala som to naučené skúšať v realite. Prostredníctvom informácii z motivačných kníh, kurzov, webinárov, seminárov a rôznych iných školení, keď som ich začala uplatňovať do života, doviedli ma tam, kde teraz môžem svojimi skúsenosťami motivovať a inšpirovať mnohých ďalších ľudí.

Mne tie motivačné knihy, ktoré sú pre niekoho iba kecmi, zmenili život.

Niekedy sa stáva, že iba tým, že nemáme správne informácie sa nám to v živote dejú veci celkom inak ako sme chceli. Tiež mám deti a aj vnúčatá, tiež pre mňa znamenajú všetko na svete a robia ma šťastnou. Urobila by som pre nich to prvé aj posledné. Napriek tomu si beriem od života o čosi viac.

Svoj vek pritom takmer nevnímam. Cítim sa plná sily a odhodlania. Mám pocit, že povinnosti spojené s rodičovstvom som si splnila a teraz sa to všetko tajomné a bláznivé v kabarete menom Život pre mňa iba začína.
Som pripravená využiť svoj plný potenciál a urobiť si zo života niečo úžasné.

Moja kamarátka má svoju pravdu. Všetci si tvoríme to, čomu veríme a čo nám vyhovuje. Rada by som vám dala do pozornosti niečo, kde mnoho ľudí napriek túžbe a odhodlaniu niečo zmeniť robí stále tú istú chybu.

Prečítaním a pochopením myšlienky alebo určitého uvedomenia sa nám v živote nič nezmení. My ľudia sme často povrchní, leniví a máme málo trpezlivosti.

Myslíme si, že keď niečo pochopíme, tak sa nám to odrazí aj v živote. Tiež mi trvalo, kým som to všetko prečítané pustila hlbšie do seba a potom následne ako nový návyk do reality. Pretože, keď som knihy niekoľko rokov len čítavala, nič sa mi v živote nedialo, až kým som to uvedomele nezačala uplatňovať. A ešte jedna vec. Nečakajte, že zmena nastane do rána, chce to trpezlivosť.

Až keď začnete zavádzať do života vaše zámery, nové ciele, nové návyky a praktizovať ďalšie a ďalšie uvedomenia, začnú sa vám v živote diať neuveriteľne zmeny.

Niekedy vám to ani rozum nebude brať. Zákony vermíru sú pevne dané. Nedá sa s tým nijak vykývať. Nezostaňte iba ako somárik naložený múdrymi knihami. Urobte  zmenám vo svojom živote miesto. Svet je naozaj tajuplný a zázračný. Dovoľte mu to vám dokázať.

P.S. Pridajte sa do našej uzavretej FB skupiny Umenie žiť, kde sa nám môžete zveriť so svojimi snami, víziami a aj prípadnými neúspechmi, ktoré vás postretli na ceste.

S úctou Beta Pavle