Keď uveríte príbehu, ktorý prináša emócia

Vonkajší kľud je presne to, čo potrebujeme k vnútornej rovnováhe. S množstvom informácii a úloh, ktoré máme naložené nie je žiadna sranda udržať svoj vnútorný svet v harmónii. Všetky vonkajšie okolnosti majú dopad na pocity a konkrétne zmýšľanie, čím ovplyvňujú spôsob a kvalitu nášho života.

Zdrojom pocitov a emócii sú myšlienky, na ktoré sa nalaďujeme. Dnes už poznáme rôzne metódy a techniky, ktorými ich môžeme ovládať a mať pod kontrolou. Prečo by sme sa teda mali nechať dať nimi prevalcovať?

Dôležité je si uvedomiť, akým obdobím práve prechádzate a aký význam majú pre vás určité uvedomenia.

Emócie nami bez prestania pretekajú ako vlny. Sú v neustálom pohybe a nesú veľké množstvo informácii. Prijímame ich cez naše filtre a venujeme pozornosť iba tomu, čo sa nám práve hodí.

Preto je dôležité poznať svoju pozíciu, pretože vďaka tomu sa môžete naučiť s nimi spolupracovať. To znamená venovať im dostatočnú pozornosť, zaobchádzať s nimi s úctou, neodkladať ich a nepotlačovať, aj keď sa nám tie negatívne nepáčia.

Môžme sa ich naučiť vnímať tak, že nám prinášajú svoje výzvy a dary. 

Za bežných okolností emócie buď vyjadrujeme, potláčame alebo ich príjmeme a pracujeme s nimi, čo je zlatá stredná cesta.

Vyjadrovať ich je dobré, ale už menej dobré je nechať sa nimi strhnúť, pretože tým ubližujeme nie len sebe. Ponoria nás alebo koho sa ešte dotkli do hlbokého smútku, lebo sme dali nášmu deštuktívnemu mysleniu veľkú pozornosť. Uverili sme príbehu, ktorý na seba nabalili a nepochopili správne odkaz, ktorý nám chceli odovzdať.

Často ich vytesňujeme alebo umlčíme, pretože nám spôsobujú psychickú bolesť, ktorej sa snažíme vyhnúť. Či si to uvedomujeme alebo nie, tvárime sa, že je všetko v poriadku, ale v našom vnútri to vrie.

Oni skôr či neskôr vyplávajú na povrch a prinesú nám to isté, čo by priniesli predtým, alebo ešte silnejšie pocity stiesnenosti.

Ak to robíme často, prejaví sa to niekde na tele ako choroba, bolesti hlavy, stuhnutie či zablokovanie chrbtice… A deje sa to, iba preto, lebo popierame ich pravú identitu.

Zlatá stredná cesta je taká, že ich vnímame, že tam sú, ale zároveň čítame aj medzi riadkami, čo nám za správu prinášajú. Keď ich ignorujeme, nezmažeme tým odkaz, ktorý nám prinášajú. Potláčaním alebo ignoráciou akoby odstránime posla, ale narušíme tým veľmi dôležitý proces, ktorý sa v nás deje. Preto je dobré kultivovať vnímavosť, aby sme mohli identifikovať jemné správy, ktoré nám tí poslovia prinášajú.

Nemusí sa to prejaviť hneď ako hnev alebo zlosť… Citovým výbuchom predchádza veľa signálov, ktoré zväčšej časti neregistrujeme alebo ich ignorujeme.

Potrebujeme si dať pauzu, odpočinok a stanoviť hranice definujúce, do kedy sme tieto správy navnímali ako ľahké nepokoje, nervozity, únavy, pokým sa nabalili do výbuchu…

Keď odvádzame pozornosť od vnútorného utrpenia a nepohodlia, vytvárame tým odpor. Vtedy neplynieme s konkrétnou emóciou a nie sme v harmónii sami so sebou.

To je stav, kedy sa nabaľujú a rastú. Keď emóciu príjmeme, priznáme ju a začneme uznávať, že sa nám deje z nejakého dôvodu, môžeme skúšať jej zjemnenie alebo odstránenie. Skúsime sa naladiť na škálu emócii, ktoré sú pod špičkou toho ľadovca, teda dôvody a príčiny toho, čo a prečo boli spôsobené.

Ako narábať s nežiadúcimi emóciami:

Vyberte si jednu, ktorú teraz cítite, že ju prežívate, ktorá je náročná a neviete si s ňou rady.
Povenujte sa jej, že ju viac spoznáte, popíšete a preskúmate. Opýtajte sa jej, prečo k vám prišla, a čo od vás chce. Opýtajte sa jej, čo môžete pre ňu urobiť, aby vás nechala na pokoji.

Poďte to preskúmať!

Nepotrebujete žiadne ďalšie informácie z vonku. Poznanie vás dovedie presne k tomu, čo máte poznať. 

Skúste sa naladiť na jemné vnímanie. Každú chvíľu sa zastavte a skúmajte, čo práve cítite. Čo sa vo vás odohráva? Čo potrebujete poznať, aby ste to to navnímali ako celok do samej hĺbky? 

Skúste porozumieť tým jemným emóciam, aby to potom nemuselo vygradovať do ťažko zvládateľných a náročných momentov.

S úctou 
Beta Pavle