Neláskavá sebaláska

Možno poznáte jednu známu, a pomerne rozšírenú metódu, ako sa začať ľúbiť. V celku dobre zaberá. Kým vám prezradím čosi omnoho zaujímavejšie a trvalejšie, vyskúšajte si ju.

Metóda spočíva v tomto: 

Objať sa, vyhladkať a uchlácholiť. Spomenúť si na všetko dobré a významné, čo ste v živote dokázali. Vypočuť si a uspokojiť svoje vnútorné dieťa, a potom ešte seba v pokročilejšom zrelom veku, ako sa
(v predstave) hľadíte a povzbudzujete.

Je to pomerne dobrá metóda. Prvá pomoc, keď neviete, čo zo sebou. Taký okamžitý znásobovač sebalásky. Mne vždy v ťažkej chvíli pomohla, ale bohužiaľ jej účinok bol len krátkodobý.

Chcela by som vám odovzdať trochu trvalejšiu hodnotu zachovania toho hrejivého pocitu. Spôsob, ako sa naozaj úprimne začnete mať natrvalo radi. Je nutné si niektoré veci uvedomiť a sami sebe priznať. Niekedy je to v tom inkriminovanom okamihu aj trochu menej príjemné, ale zato, o to účinnejšie. Teraz budem chvíľu na vás trochu tvrdšia. Tak isto, ako je na nás v tejto veci tvrdá realita.

Nie je zmyslom, a ani to nefunguje, len sa tak uchlácholiť a nechať sa ďalej unášať životom. Ako môžeme mať sami seba radi, keď vo svojej vnútornej pravde vieme, že sa nenávidíme, obviňujeme, nepáčime sa sami sebe, nadávame si… Ruku na srdce. Že to takto nejak prežívate?

Je však prirodzené mať sami seba radi a tešiť sa zo života! 

Človek s takým konštatovaním súhlasí, ale zároveň – keď nám je nanič, ako môžeme s radosťou vítať šedú realitu? Ako sami seba uctievať? 

Predsa len to nejako ísť musí. Či naozaj nemáme právo chcieť niečo viac? Ale prečo by sme sa mali nútiť vyžadovať od seba mať sa radi a tešiť sa zo života, keď sme naštvaní aj na to, že sme naštvaní. Ako sa môže človek vtedy mať rád?

Okolo nás neustále pobiehajú nejaké “povznešené” osoby, ktoré ostatných burcujú k všeobecnej láske a odpusteniu. Takúto ilúziu si môže človek na seba natiahnuť ako prikrývku na hlavu, aby sa s tou šedou realitou nestretával bezprostredne. A potom je to chvíľu v živote o niečo ľahšie.

Ale čo potom?

V hĺbke duše nedokážeme pochopiť, prečo sa musíme nútiť mať seba radi. A navyše, akože k dobrému vnútornému pocitu, ešte odprosiť tých, ktorých nenávidíme, a mať radi tých, ktorí sú nám ľahostajní…

Aký prospech z toho môžeme mať? A ako dlho tento stav môže trvať? Človek tým získava iba vynútené, nie prirodzené šťastie. O sebaláske nehovoriac.

Lenže platí nepísané pravidlo:

Ak človek sám seba nemiluje, nebude ho milovať “nikto”. A naviac, ani nikdy nebude šťastný. Akýkoľvek konflikt duše a rozumu sa negatívne prejaví aj na vonkajšom charaktere. 

V súlade s tým bude aj vrstva vášho života naberať stále temnejšie odtiene.

Prečo to tak je?

Malo by byť prirodzené, predovšetkým milovať seba, až potom obracať pozornosť na prednosti iných.  Treba pochopiť tento fakt: od raného detstva nás systém, v ktorom žijeme núti zradiť samých seba a odvrátiť sa od vlastnej duše.

Vnucujú nám pravidlá súťaženia, porovnávania a dávajú pocítiť, ako sú ostatní lepší. Veď čo? Buďte im podobní a zapadnite do matice. Tá potrebuje šróbiky. 

“A ak chcete byť šťastní, tak buďte!”
“Majte sa radi, ostávajte optimisti a uspokojte sa s tým, čo máte!”

A tak prinútia človeka k tomu, aby pochopil, že sa nemá rád a cíti nešťastne z toho dôvodu, že u neho stále prevláda nespokojnosť, pretože toho chce veľa. Akonáhle si sám (alebo niekto) vymedzí hranice, usídli sa u neho akože “väčšia“spokojnosť”.

Presne to od nás systém potrebuje. Unikátni jedinci sú hrozbou, a preto nás udržujú na uzde, v strachu
a poslušnosti. A aj preto vzniká toľko otázok o sebaláske.

Dajte si nové krédo: Môj cieľ som ja!

V skutočnosti sme svojim spôsobom unikátni všetci. Obráťte sa k sebe a prijmite samých seba takých, akých ste. Využite svoje právo byť originál. 

Opustite svoju vnútornú aj vonkajšiu vážnosť

Vonkajšia vážnosť je v tom, že niekým nastavený vzor (možno podvedome) považujete za vrchol dokonalosti. Neoceňujete cudzie prednosti náhodou až príliš vysoko?

Vnútornú vážnosť treba hľadať v tom, že sa nútite dodržiavať cudzie štandardy. 
Kto vám povedal, že ste horší?
Nepodceňujte seba až príliš nízko?
Kedy a prečo ste sa tak rozhodli?

Aby ste sa mohli znovu mať radi, zhoďte z piedestálu vonkajšiu vážnosť a prestaňte uctievať idoly. Kto vám bráni vytvoriť svoje vlastné štandardy?

Dovoľte si tú rozkoš mať nedostatky a zamerajte ohnisko pozornosti na svoje prednosti. Potom sa tým budete môcť pýšiť, začnete sa mať radi a sami seba si vážiť.

Mám pre vás jeden tip, alebo ešte lepšie, takú malú úlohu. Ak ešte stále nie ste schopní sami seba milovať takých, akí ste, začnite sa venovať svojmu sebazdokonaľovaniu:

• začnite chodiť do posilňovne, do tanečnej školy, na maliarsky krúžok
• začnite sa učiť cudzí jazyk
• učte sa hrať na hudobnom nástroji
• skúste nové oblečenie
• nový účes, farbu vlasov
• dajte si urobiť magické tetovanie
• zaobstarajte si kúzelný talizman, drahokam na krk alebo prsteň
• urobte nejakú výraznú zmenu

Môžete pritom nájsť nový zmysel života. Starostlivosť o seba môže plne nahradiť váš cieľ, pokiaľ ste iný ešte nenašli. Je to naozaj dôstojný cieľ a prinesie vám úspech a uspokojenie. Zaslúžite si predsa to najlepšie.

A ešte jedna krátka rada na záver. 

Človek je so sebou spokojný, iba keď si ho cenia druhí. A tiež má sám seba rád, iba keď druhí milujú jeho. Ale uvedomte si, že svet je naše zrkadlo. Ako sa má v odraze objaviť láska, keď nie je v samotnom obraze? A takto vzniká uzavretý zrkadlový kruh.

Ako z neho uniknúť?

Veľmi jednoducho:

1. Najviac milujeme tých, ktorí sú nám najbližší, a o ktorých si robíme starosti. Tak je teda treba začať si venovať väčšiu pozornosť, starať sa o seba a zaoberať sa sebou.
   
2. Láska je ako bumerang. Keď ju posielate do sveta, vracia sa! Lásku – aj tú sami k sebe môžete získať, keď namiesto strachu, či nedôvery, žiarite láskou. Odraz vám výjde v ústrety iba vtedy, keď vy urobíte prvý krok. Vznikne slučka spätnej väzby. Vy vysielate do sveta lásku a ona sa po odraze vráti k vám. Svet vám to odpláca rovnako. Miluje vás. Následne ste aj vy so sebou spokojní a začínate sa mať radi.

Ranná káva ako rituál

Pozvite všetky svoje pochybnosti o sebe k sebe ráno na kávu. Každý deň si zavolajte jednu a opýtajte sa jej, čo od vás chce a ako jej môžete pomôcť. Porozprávajte sa postupne so všetkými svojimi pochybnosťami, strachmi, obavami a všetkým, čo vás trápi, a potom ich s láskou prepustite z vášho zajatia. Môžete im pripomenúť, že o nich viete, že sú iba energia.

Pevne verím, že vám tieto uvedomenia a techniky pomôžu nájsť ten svoj zlatý grál, nájdete svoje vnútorné poklady a s láskou ich budete vyžarovať sami pre seba i do sveta. Úprimne vám to zo srdca želám!

Ak by ste predsa len chceli ísť hlbšie do svojho vnútra a vydolovať všetko, čo v sebe máte ukryté, pridajte sa s nami do sebaobjavovania týchto vzácnych pokladov. Pre tých, ktorí to myslia naozaj vážne, chceli by sa viac ponoriť do svojej hĺbky a nechať sa sprevádzať až do najkrajnejších možností naplnenia svojho potenciálu, pripravujem jedinečný zážitkový online kurz: Moje nové Ja.